Svätá rodina nech je vzorom pre každú ľudskú rodinu

SVÄTÁ RODINA NECH JE VZOROM PRE KAŽDÚ ĽUDSKÚ RODINU

Amantius Akimjak

Ak ochorie človek, treba ho nechať zomrieť alebo liečiť? Ak ochorejú naše rodiny, treba ich zrušiť, rozviesť alebo uzdraviť a zachrániť? Určite sa všetci zhodneme na tom, že chorého človeka treba liečiť a choré rodiny uzdraviť a tým zachrániť. Ten istý názor má aj Cirkev, preto pred tvár všetkých národov stavia ako vzor Svätú rodinu Nazaretskú a želá si, aby sme otvorili oči, uši a najmä srdce a uznali, že vo Svätej Rodine, ktorú tvorí Ježiš, Mária a Jozef, je spása všetkých rodín na svete. Počas Vianoc sa nám v liturgii predstavuje Svätá rodina aj v ťažkej chvíli, keď zlý človek – Herodes - striehne na život Ježiša. Ďalej však táto udalosť pokračovala tak, že prišla aj príjemná chvíľa, keď nebezpečenstvo pominulo a rodina sa mohla vrátiť domov. V oboch prípadoch však vyniká veľká dôvera v Boha. Po návrate do Nazareta majú Jozef a Mária v dome chlapca, ktorý podľa zovňajšku sa javí ako každé iné dieťa. Oni však veria, že v ňom prebýva Božie tajomstvo, sám Boh. Milujú ho nie iba pre jeho vonkajšiu krásu, veď ktoré dieťa nie je pre rodičov to najkrajšie na svete, ale milujú ho aj pre jeho vnútorné bohatstvo, ktoré spoznajú svetlom viery. Nám a našim rodinám odkazujú, že láska k Ježišovi pramení z pohľadu viery. Všimnime si vzťah Jozefa k Márii. On nehľadí iba na zovňajšok, lebo podľa zovňajšku bola ako každá mladá, krásna žena. Jozef na ňu pozerá pohľadom úžasnej viery. Verí, že v nej je Božie bohatstvo a pritom je Nepoškvrnenou Pannou, hoci na jej tele badá príznaky materstva.

Nedá sa zviesť pohľadom telesných očí, ale sa nechá viesť hlbokým pohľadom viery a z tohto pohľadu pramení aj veľká láska k nej. Zamerajme sa ešte aj na vzťah Márie k Jozefovi. Navonok je ako každý iný muž, ale v jeho vnútri vidí Mária očami viery Božiu milosť, spravodlivosť a svätosť. Preto svoj mladý život a svoje tajomstvo vkladá bezpečne do jeho náručia a úplne sa na neho spolieha. Z jej viery pramení vrúcna láska k nemu. Čo majú teda spoločné členovia Svätej Rodiny? Neuspokoja sa iba s pohľadom telesných očí na zovňajšok, ale pohľadom viery vidia jeden v druhom nadprirodzené bohatstvo milosti a pre toto vnútorné bohatstvo si jeden druhého vážia a milujú. Práve to je neomylným receptom pre šťastie v našich rodinách. Aj členovia našich rodín by mali pohľadom viery vidieť v ostatných členoch vnútorné a nadprirodzené bohatstvo, ktoré je v nich prítomné, aj keď sa nedá zachytiť telesnými očami. Základom pravého rodinného šťastia je hľadieť jeden na druhého očami viery. Vidíme to aj z toho, čo sa všeobecne hovorí, že najistejší prostriedok ako rozvrátiť rodinu, je vyvolať v nej neveru. Lebo akonáhle jeden druhému prestane veriť, začne v ňom vyhľadávať rozličné chyby, nedostatky a slabosti, ktoré posudzuje a odsudzuje, práve v tej chvíli vstúpi do rodiny pleseň, ktorá ju postupne hlodá, až ju napokon zničí. Treba si však uvedomiť, že každý pohľad viery na iného človeka je Boží dar, o ktorý sa treba modliť a za ktorý treba intenzívne prosiť. Potom sa pohľad viery stane opravdivou Božou skutočnosťou, pred ktorou sa strácajú vonkajšie chyby manžela, manželky, syna, dcéry, otca alebo matky, suseda, kolegu v práci atď. Naši predkovia ani netušili, čo je teologické vzdelanie, nestretávali sa s kňazmi v rámci manželských či rodinných stretnutí, ale na základe dlhodobých skúsenosti si na dečky visiacej v kuchyni vyšívali heslo: Kde je viera, tam je Boh.

Kde je Boh, tam je láska. Kde je láska, tam je šťastie. Či nebadáme, že práve to je hlboká teológia, ktorá hlása, že základom záchrany rodiny pred jej rozkladom je skutočne iba pohľad viery na jej jednotlivých členov? Z pohľadu viery závisí láska a od lásky šťastie v rodine, v dedine, v národe, v krajine a vo svete. Na hodine náboženstva kňaz sa spýtal žiakov štvrtákov: Kto u vás doma najviac poslúcha? Odpovedí bolo mnoho. Najprv odznievali odpovede, že predsa ony, deti. Po chvíli konštatovali, keď sa nad otázkou hlbšie zamýšľali, že aj mama poslúcha otca a otec vie poslúchnuť starého otca. Ale aj to, že mama aj stará mama vedia jedna druhú poslúchať. Mladší súrodenec predsa mal by poslúchať staršieho súrodenca. Kňaz prikyvoval, občas otázku zopakoval, niečo pripomenul, na niečo poukázal a deti viac a viac uvažovali a ich odpovede boli veľmi zaujímavé. Boli to len štvrtáci, ale čím ďalej, tým viac ich odpovede prezrádzali, že premýšľajú. Najkrajšia odpoveď ako ju hodnotili aj ostatné deti, znela: V rodine najviac poslúcha ten, kto má najviac rád. Ježiš, Mária a Jozef nás povzbudzujú vedieť prinášať obety v našich rodinách a pozerať sa na členov rodiny očami viery. A tak si uvedomujeme, že Vianoce, ak sú sviatkami Svätej Rodiny ale aj každej ľudskej rodiny, majú významné miesto v našich rodinách, bez rozdielu veku, stavu, postavenia... A tak v dnešnej dobe, keď sa aj u nás udomácňuje anarchia a to cez rôzne náplaste – demokracia, liberálna spoločnosť, otvorená spoločnosť, atď. - na otázku: Kto u vás v rodine najviac poslúcha? Snažme sa všetci odpovedať: Ten, kto najviac miluje.

 (Zdroj: z internetu z časopisu, nemôžem už nájsť ten názov časopisu)